Registrácia / Prihlásiť
Napísali o nás
Výroba horčice
Ako sa vyrába horčica?
Na to, koľko úžasných chutí dokáže vyvolať sama či v kombinácii s inými jedlami na jazyku, je samotná jej výroba na prvý pohľad až priveľmi jednoduchá. Má však aj svoje tajomstvá a zaujímavú históriu.
Pokiaľ historikov pamäť neklame, horčicu poznali už Sumeri a Indiáni v roku 3000 p. n. l. Horčičné semienka boli kedysi symbolom boja i účinného lieku. Hippokrates s ďalšími starovekými lekármi horčicou liečili, ich nasledovníci dodnes využívajú horčicové náplasti a masti na zmiernenie bolestí chrbta, svalov či kĺbov.
Potrebuje domov
V našich končinách má dlhoročnú tradíciu horčica, ktorá sa vyrába v Liptovskom Mikuláši od roku 1867. Sme na ňu zvyknutí a tamojší majstri jednoducho vedia, ako ju urobiť na mieru našim chutiam. „Horčica potrebuje domov," tlmočí firemnú filozofiu konateľka spoločnosti SNICO Mgr. Martina Vitková. „Preto nemáme centrálnu európsku výrobňu, ale firma zachováva národné odlišnosti a tradície jednotlivých krajín." To sa týka samotnej výroby, rôznych druhov (u nás sa napríklad estragónová či kôprová neujali, inde ju milujú) i spôsobov balenia. Nemcom sa napríklad nepáči „výrobná" farba horčice. Musí byť čo najžltšia. Francúzska horčica z Dijonu je slanšia a ostrejšia, lebo ju vyrábajú zo semiačok bez šupiek. Podobne je to i s balením. Slovensko a Francúzsko sú krajiny skla. Taliani ju plnia zásadne do plastových fliaš, Rakúšania do túb a Česi sú „vysadení" na umelohmotné tégliky.
Zelená povoľuje
Nad výrobnými halami závodu SNICO sa vznáša príjemná vôňa zavárania. Akoby ste doma konzervovali uhorky. „Keď ideme na plnú kapacitu, vydržíte tu maximálne minútu. Horčičné semeno má ostrú, štipľavú vôňu i chuť." Výroba pozostáva z úpravy surovín, váženia, dávkovania, miešania, mletia, zo zrenia, z plnenia a niekoľkých tajomstiev. Každý druh horčice (plnotučná, kremžská, ochutená) má svoju presnú receptúru a technologický postup.
Horčičné semeno sa preoseje od prípadných nečistôt, pomelie a zmiešava sa so soľou, s tekutým cukrom, vodou, octom (pomery a poradie sú tajné), so zmesou korenia (zloženie je tiež tajné) a s ďalšími zložkami tak, ako udáva etiketa na obale. Hotová horčica sa prečerpáva do zásobníkov, kde dozrieva. Ako dlho, je opäť tajomstvo.
Počas týchto dní horčicu v jednom kuse „vyrušujú" laboranti. „Z každej výrobnej šarže odoberáme 
vzorky na analytické a mikrobiologické vyšetrenie, na senzorické posúdenie a sledovanie výrobku počas celej doby minimálnej trvanlivosti," prezrádza riaditeľka Kubačková.
Pokiaľ nie je hotový rozbor, visí na zásobníku oranžová kartička (Stav kontroly), ktorá znamená: neplniť, výrobok podlieha laboratórnej kontrole. Tú vymenia za zelenú kartičku (Uvoľnené), ktorá hlási: zmes sa môže plniť.
Horčice z Mikuláša sú známe tým, že neobsahujú konzervačné látky a sú bezlepkové. Hygienický a sanitačný režim je neodmysliteľnou súčasťou výrobného procesu.
Prečo je vlastne horčica plnotučná?
Horčičná rastlina patrí do čeľade brassicaceae, teda kapustovitých. Do sveta prišla z Himalájí, dnes sa už pestuje všade. Aj u nás. Existuje obrovské množstvo druhov horčičných semiačok, ale v zásade sa delia na žlté a čierne. Obidve obsahujú šupku a vnútorné ostré jadro. Ak si teda kúpite najrozšírenejšiu horčicu u nás, plnotučnú, znamená to jediné: obsahuje celý obsah oleja v horčičnom semene.
Druhá na Slovensku veľmi obľúbená je kremžská horčica. Je tiež plnotučná, ale od klasickej plnotučnej sa líši zložením a inými technologickými parametrami pri výrobe. Okrem toho, že je sladšia, má hrubšiu konzistenciu. To sú tie „ďobky", podľa ktorých ju spoznáte na prvý pohľad. Ak si už k párkom alebo saláme kúpite takú či onakú, ešte jedna dôležitá informácia. Ak sa vám horčica zdá priveľmi riedka, neľakajte sa! Kúpili ste najčerstvejšiu. Iba pred chvíľou ju doviezli z výroby!
^Hore | Tlač stránky