História kečupu a horčice

KETSCHIAP alebo KEČUP?

O pôvode kečupu sa viedlo mnoho sporov no z historických prameňov vieme, že táto jemná pochutina bola známa už v Číne pred 350 rokmi pod názvom ketschiap. Zaujímavosťou je, že číňania túto omáčku vyrábali z rôznych druhov rýb a mäkkýšov. Táto fantastická omáčka si teda pod názvom ketschiap prerazila cestu až na singapurské trhy odkiaľ ju anglickí námorníci priniesli do svojej vlasti. Keďže bol import omáčky do Európy príliš drahý a orientálne prísady nebolo jednoduché dostať, museli byť ryby a mäkkýše nahradené rôznymi druhmi hríbov, orechami, ústricami, citrónmi a celkom na konci aj paradajkami. Takto sa z čínského ketschiapu stal dnešný kečup, ktorý sa vyrába hlavne z paradajok, octu, korenia, soli a iných ingrediencií. Táto obľúbená omáčka sa stala neodmysliteľnou súčaťou modernej gastronómie.

S kečupmi SNICO chutí aj dobré jedlo ešte lepšie!

Horčica v minulosti ...

Horčičné semienko poznajú ľudia už od dávna. Využívali ho už Sumeri a Indiáni v roku 3000 rokmi p. n. l. Už Hippokrates spolu s ďalšími starovekými lekármi horčicou liečili ľudí a dokonca aj dnes sú horčicové masti či náplasti na zmiernenie bolestí chrbta, svalov a kĺbov dostupné v lekárňach.

Horčica je jednoročná bylina zo skupiny Brassicae (kapustovitých). Existuje viac druhov horčíc, v zásade však rozlišujeme dva hlavné typy - bielu a čiernu, ktorá má pôvod v Himalájach. Biela horčica sa pestuje vo veľkom. Semená má guľaté, žltej farby, bez vône, s mierne štipľavou chuťou. Obsahuje glykozid sinalbín, éterické a mastné oleje, bielkoviny. Semeno bielej horčice sa používa ako domácky prostriedok proti kôrnateniu ciev, vysokému krvnému tlaku, poruchám látkovej premeny, bolestiam žlčníka a pečene, tráviacim ťažkostiam, reume, ischiasu a kožným vyrážkam. Horčičné semeno je dôležitou surovinou na výrobu stolovej horčice, ktorá sa vyrába s množstvom príchutí, v širokej škále balení.

S horčicou SNICO chutí aj dobré jedlo ešte lepšie!

^Hore | Tlač stránky